Plesnivý matrac

Prekvapenie, ktoré nechcete. Alebo ako rýchlo môže matrac splesnivieť

Tento článok vznikol vlastne tak trochu náhodou.

Doma sme mali asi tri týždne matrac vysoký 14 cm, ktorý slúžil ako núdzové lôžko. Bol položený priamo na podlahe v izbe, kde sa pravidelne vetrá a dlhodobá vlhkosť sa pohybuje medzi 45–50 %. Každé ráno sa otvorili okná, miestnosť bola suchá a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo stať niečo nezvyčajné.

Matrac sa používal každú noc, ale inak zostal celý čas na rovnakom mieste bez pohybu.
Po približne troch týždňoch nás však čakalo nepríjemné prekvapenie.

Horná strana matraca bola úplne suchá a bez akýchkoľvek známok problému. Spodná strana si však začala žiť vlastným životom. A to doslova.
Keď sme matrac zdvihli, objavili sa na ňom prvé mapy plesne. Poťah bol na dotyk vlhký, hoci horná strana bola úplne suchá a bez akéhokoľvek zápachu.

Čo robiť, keď sa už pleseň objaví

V prvom šoku som sa samozrejme snažila plesne zbaviť. Plesnivý matrac

Poťah sme dali dole a vyprali na vyvárku. Dúfala som, že to bude stačiť. Lenže po vypraní zostali na látke stále viditeľné škvrny.

Skúsila som teda ešte druhý krok. Penu matraca som ošetrila prípravkom proti plesniam. Ani to však neprinieslo výsledok, ktorý som čakala. Škvrny zostali.

V tej chvíli mi došlo, že ak sa pleseň do matraca raz dostane, je veľmi ťažké ju naozaj odstrániť. Materiál ju nasaje hlboko dovnútra a bežné čistenie už väčšinou nepomôže.

Úprimne povedané, nenašla som iné rozumné riešenie než matrac vyhodiť.

V čom je teda problém?

Použili sme druhý matrac a urobili na ňom malý experiment. Úplne rovnaký model, s rovnakou výškou aj materiálom. Tentoraz sme však zmenili jednu podstatnú vec. Každé ráno sme matrac postavili na bok a opreli ho o stenu alebo nábytok, aby mohol cez deň zo všetkých strán vyschnúť.

Po troch týždňoch bol výsledok skvelý – krásny čistý matrac.
Druhý matrac bol úplne v poriadku. Bez vlhkosti, bez plesne, bez akýchkoľvek zmien.

Rozdiel medzi oboma situáciami bol jediný – v prvom prípade matrac zostával neustále položený na podlahe. V druhom mal každý deň niekoľko hodín priestoru na to, aby poriadne vyschol.

Prečo prvý matrac začal plesnivieť?

Možno sa to zdá byť jasné, ale poďme sa na to pozrieť trochu podrobnejšie.

1. Počas spánku vzniká prekvapivo veľa vlhkosti

Ľudské telo počas spánku prirodzene uvoľňuje vlhkosť. Podľa štúdií môže človek počas jednej noci vypotiť približne 0,3 až 0,7 litra vody.

Časť tejto vlhkosti odchádza do vzduchu, časť zachytí prikrývka a časť nasiakne matrac ako špongia.

2. Matrac potrebuje vetrať aj zo spodnej strany

Tu bol kľúčový rozdiel. 

Ak je matrac položený na rošte, vzduch môže prúdiť aj zospodu a vlhkosť sa postupne odvetráva.

Keď však leží priamo na podlahe, spodná strana zostáva uzavretá. Pod matracom tak vznikne malé prostredie, kde je:

• teplo
• vlhko
• minimum prúdiaceho vzduchu

A to sú presne podmienky, ktoré plesne, roztoče a ďalšie „potvorky“ milujú.

3. Podlaha je chladnejšia než matrac

Do hry vstupuje ešte jeden fyzikálny jav – kondenzácia.

Matrac je počas spánku zahriaty telom a obsahuje vlhkosť. Podlaha je však zvyčajne chladnejšia. Na rozhraní týchto dvoch teplôt sa môže vlhkosť začať zrážať.

Podobne ako voda na orosenom pohári dobre vychladeného piva. Výsledkom je, že matrac vlhne práve zo spodnej strany.

4. Pleseň môže vzniknúť prekvapivo rýchlo

Laboratórne testy ukazujú, že plesne môžu začať rásť už po 48–72 hodinách, ak je na povrchu dlhodobo vysoká vlhkosť.

A tu je dôležitý detail:
V miestnosti môže byť vlhkosť napríklad 45 %, ale vo vnútri matraca alebo v priestore pod ním môže byť pokojne 70–80 %.

Kedy sa pleseň na matracoch objavuje najčastejšie?

Podľa skúseností výrobcov matracov sa podobný problém objavuje prekvapivo často, najmä tam, kde matrac nemá možnosť vetrať.

Typické situácie sú napríklad:

• matrac položený priamo na plávajúcej podlahe alebo lamináte – mladí ľudia často šetria tam, kde to nie je ideálne…
• matrac na pevnej doske bez vetrania
• matrac položený na inom starom matraci – veľmi časté riešenie u seniorov, aby sa zvýšila ložná plocha
• nevetrané postele s úložným priestorom

Veľký vplyv má prekvapivo aj materiál podlahy. Najproblematickejšie bývajú napríklad laminát, PVC alebo linoleum. Tie totiž neabsorbujú vlhkosť a zároveň neprepúšťajú vzduch.

Úlohu môže zohrávať aj výška matraca. Nižšie matrace (napríklad okolo 14 cm) sa môžu vlhkosťou nasýtiť rýchlejšie než vyššie modely.

Ako teda matrac používať správne

Na našom malom domácom experimente sa ukázala jednoduchá vec: matrac potrebuje čas a priestor vyschnúť.

Stačí zaviesť niekoľko jednoduchých pravidelných rituálov:

• ak matrac leží na zemi, ráno ho postaviť na bok, aby počas dňa vyschol
• ideálne ho používať na lamelovom rošte
• nenechávať matrac dlhodobo pritlačený k stene
• pravidelne matrac kontrolovať zo všetkých strán

Nejde o nič zložité. Len o to, aby vlhkosť, ktorú matrac počas noci nasiakne, mala počas dňa šancu opäť odísť.

Ak sa vám niekedy stalo niečo podobné, nie je dôvod panikáriť. Podobné prekvapenie čaká v mnohých domácnostiach.

Berme to skôr ako malé pripomenutie, že matrac nie je len miesto na spánok. Je to náš každodenný partner, ktorý si občas zaslúži trochu pozornosti.